Pri mojich vchodových dverách došlo k násiliu

Volám sa Thomas. Teraz mám 52 rokov. Pochádzam z južného Nemecka, z Bavorska. Študoval som sociológiu a mám štyri deti.

So Scientology som sa zoznámil prostredníctvom Študijnej Technológie, ktorá sa mi veľmi páčila a ku koncu môjho štúdia mi naozaj pomohla. Takže som vždy učil. Dával som hodiny klavíra a doučoval som, napríklad som doučoval aj svojho brata. Potom prichádzali ďalší ľudia a potom sme – áno, otvorili sme doučovaciu akadémiu a prichádzalo čoraz viac žiakov aj vysokoškolákov. A pomocou Študijnej Technológie a jej materiálov sme dokázali deťom veľmi pomôcť. Mali sme vynikajúce výsledky. A áno, jedného dňa bol u nás jeden žiak – a mali sme knihu, ktorá opisovala túto Študijnú Technológiu. Našiel v nej meno L. Ron Hubbard a povedal: „Och, to je Scientology. Bože!“ Jeho otec bol v obecnej rade, alebo skôr v rade protestantskej cirkvi, a to naozaj vyvolalo poriadny rozruch. Potom sa stretli za zatvorenými dverami a znepokojene si hovorili: „Ach, tu je niekto, kto používa Scientology,“ alebo niečo podobné. Potom v obci, kde som pôsobil, sa konalo aj neverejné zasadnutie obecného zastupiteľstva a niektorí rodičia mali obavy. To viedlo k tomu, že deti prestali chodiť na doučovanie. Moju rodinu obťažovali. Môjho brata oslovili na ulici. Zaznievali varovania a odvtedy sa to stupňovalo. Posledným stupňom vyhrotenia bolo, keď môj brat v jednu nedeľu prišiel k mojim dverám a veľmi silno, nahnevane zaklopal. Chytil ma pod krk a pritlačil ma k stene. Povedal: „Môžeš si robiť, čo chceš, ale nás z toho vynechaj.“ No, v rodine nastali skutočné rozbroje. Bolo to naozaj zlé.

Napokon som po dvoch či troch rokoch povedal: „Už to takto ďalej nejde.“ Porozprávali sme sa so všetkými, s učiteľmi, so všetkými – poznali sme tam toľko ľudí. Nakoniec sme si povedali: „A dosť. Odchádzame z obce a sťahujeme sa do mesta.“ Nuž, musím povedať, že mňa osobne to naozaj zarmútilo, pretože som chcel len pomáhať.