Nedovolili našim synom byť priateľmi

Volám sa Arnd a Scientology sa venujem už 36 rokov. A narodil som sa v Krefelde. Momentálne bývam neďaleko Frankfurtu.

Môj syn mal v škôlke kamaráta a potom sme sa zoznámili s jeho rodinou. Boli nám veľmi sympatickí a trávili sme spolu čas. Chodili sme spolu na rôzne miesta, chodili sme sa spolu najesť, na výlety – napríklad do zoo. A povedal som im, že som scientológ. To viedlo k tomu, že o niekoľko dní neskôr nám povedali, že už s nami nechcú byť v žiadnom kontakte, pretože sme scientológovia. Takže ma to v tej chvíli trochu zarmútilo, pretože môj syn tomu vôbec nerozumel. Potom som mu povedal pravdu. Povedal som mu: „Dobre, počúvaj. Jeho rodičia s nami nechcú mať nič spoločné, pretože máme iné náboženstvo.“ A potom to ako-tak pochopil, ale v skutočnosti si myslím, že tomu dodnes nerozumie. Pretože sa to jednoducho nedá pochopiť.

Takže po škôlke sa začína základná škola a my sme pre syna hľadali školu. V Dietzenbachu sme mali tri možnosti, jedna škola bola verejná a dve súkromné. Zisťovali sme si o nich informácie a chodili sme na informačné večery. A rozhodli sme sa, že Montessori škola v Dietzenbachu by bola preňho najvhodnejšia. Znelo to veľmi sľubne, až kým sme nedostali prihlášku. Prečítal som si formulár, pozrel som sa na manželku a povedal som: „To predsa nie je možné.“ Písalo sa tam, že nesmiete byť sympatizantom ani členom Scientology Cirkvi. To bol pre mňa šok. Pretože — čo to má spoločné s dieťaťom? Môj syn nesmie chodiť do školy len preto, že som si možno prečítal knihu o Scientology? Pripadalo mi to veľmi, veľmi, veľmi ďalekosiahle a veľmi, veľmi, veľmi diskriminačné.