Vyvolali vo mne pocit, že nie som normálne dieťa

Volám sa Ruben a narodil som sa v Starnbergu. Ešte ako malé bábätko som sa s rodičmi presťahoval do Stuttgartu, kde som vyrastal.

Chodil som do súkromnej škôlky v Stuttgarte a potom som pokračoval na základnej škole, kde som zostal až do tretej triedy. Potom prišla tá chvíľa – jedného dňa som bol v škole a spolužiaci mi povedali, že teraz budem musieť zo školy odísť. Tak som prišiel domov za rodičmi a spýtal som sa ich, čo to má znamenať. A oni mi vysvetlili, čo sa stalo.

Všetkým rodičom rozdali takzvaný filter proti sektám. Všetci rodičia v škole museli podpísať, že nie sú scientológovia ani nesympatizujú so Scientology. A ak ste to nepodpísali, vaše deti museli zo školy odísť. To mi nedávalo žiadny zmysel. Najprv som – myslím, že som celé hodiny preplakal, pretože mi to pripadalo také nespravodlivé. A nakoniec som s tým aj tak nemohol nič urobiť. Na konci toho roka som musel zo školy odísť.

Potom som prešiel na verejnú školu, pretože sme sa chceli vyhnúť ďalším problémom. A tam ma vlastne prijali veľmi milo. A o niekoľko týždňov neskôr zvolali mimoriadne rodičovské združenie. A medzi rodičmi bolo veľa nevraživosti, veľa strachu, veľa obáv, že by ich deti mohli prísť so mnou do kontaktu a – predstavte si, bol som ešte dieťa, ale to prostredie vo mne vyvolávalo pocit, že nie som normálne dieťa. Musím povedať, že to bolo dosť ťažké.

Neskôr, keď som bol na strednej škole, sme mali hodinu etiky. A jedného dňa učiteľka hovorila o Scientology. A začala hovoriť o Scientology a o tom, čo to je. A zvláštne pre mňa bolo, že to nemalo nič spoločné s tým, čo ja viem o Scientology alebo ako som ju zažil. A, samozrejme, opäť som tam sedel a mal som ten silný pocit v bruchu, že mi príde zle. Je to jednoducho neskutočne nespravodlivé. Veľmi to ovplyvnilo môj život, moje detstvo, ako aj životy mnohých, mnohých ďalších ľudí. A nemyslím si, že by ktokoľvek na tomto svete mal žiť v strachu pre svoju náboženskú príslušnosť.