ĽUDSKÁ DAŇ
FRANKY, NEMECKO

Naše kancelárie zničili vandali

Anja pracovala v rodinnej firme, kde organizovala semináre a odborné školenia. Potom prišli zrušené rezervácie, strata klientov a verejné kampane. Na Nový rok rodina našla svoje kancelárie úplne zdevastované.

MENO
ANJA
POVOLANIE
PODNIKATEĽKA V RODINNEJ FIRME
Vymývanie mozgov národa: Nemecký spis o Scientology od Petra Schulteho

PREČÍTAJTE SI KNIHU.

Po celé desaťročia vyvolávalo v Nemecku len málo tém toľko kontroverzií než Scientology.

Scientology bola predmetom vyšetrovania. Diskutovalo sa o nej v parlamente. Sledovali ju spravodajské služby. Štátne orgány pred ňou varovali. Viedli sa o nej súdne spory a objavovala sa v nespočetných novinových titulkoch.

Za tým všetkým však existovali aj ďalšie záznamy – záznamy samotných štátnych orgánov.

„NAOZAJ TO BOLA KAMPAŇ, KTOREJ CIEĽOM BOLO SŤAŽIŤ NÁM ŽIVOT.“

– ANJA

PREČÍTAJTE SI CELÝ
PREPIS

Volám sa Anja. Narodila som sa v Norimbergu, takže som Frankónka. Scientology som objavila v roku 1990 a o štyri roky neskôr som sa vydala a vychovala tri deti.

Pracovala som teda v rodinnej firme, organizovali sme semináre a odborné školenia a s výraznou diskrimináciou som sa prvýkrát stretla v roku 1991, keď v časopise Stern vyšiel rozsiahly článok. Potom sme stratili veľa klientov, ktorí sa od nás už len chceli dištancovať, pretože nechceli mať so scientológmi nič spoločné. Alebo pamätám si, že sme mali semináre. Priestory na ne sme si rezervovali v hoteloch. A napríklad sme mali naplánované podujatie na ôsmu večer a myslím, že 1,5 hodiny predtým nám zavolali z hotela a povedali: „Ach, zistili sme, že ste scientológovia. Scientológom hotelové priestory neprenajímame.“ Takže skutočne bolo ich plánom sťažiť nám život a v podstate nás zničiť.

Tiež si pamätám, že Mladá únia [politická mládežnícka organizácia] viedla mesačnú kampaň. Firmu sme mali v malom meste a v okolitých dedinách – po večeroch, v telocvičniach alebo v školách – organizovali panelové diskusie proti nám, proti Scientology a našej firme. Zvyčajne sa ich zúčastňovalo 500 až 800 ľudí. Spýtali sme sa, či by sme sa mohli zapojiť do panelovej diskusie. Povedali: „Nie.“ Bola to celomesačná kampaň, ktorej cieľom bolo pripraviť nás o zákazníkov alebo zatvoriť firmu.

A ešte to všetko zavŕšila jedna vec: na Nový rok sme prišli do našich kancelárií v priemyselnej zóne a zistili sme, že sa niekto vlámal do celej budovy a zámerne ju úplne zdevastoval. Boli tam vykopnuté dvere, ktoré neboli zamknuté. Všetky sklenené tabule boli rozbité. Všade boli papiere – všetko bolo v chaose, naozaj zdemolované. Ale nič neukradli. Potom prišla polícia a všetko zdokumentovala. Povedali: „Ak nič neukradli, museli niečo priniesť.“ A tak to aj bolo. Bolo tam nastražené rádio. Samozrejme, v rádiu bolo odpočúvacie zariadenie. Keď to takto rozprávam, znie to naozaj ako kriminálny román. Ale naozaj to bola kampaň, ktorej cieľom bolo sťažiť nám život. Napríklad sme predali dom, v ktorom sme predtým bývali. A o dva roky neskôr nám zavolal kupujúci a povedal môjmu manželovi: „Vedeli ste, že celý dom bol odpočúvaný?“ Pretože pri renovácii stien našli odpočúvacie zariadenia. A to znamená, že nás jednoducho odpočúvali. Pripadá mi naozaj, naozaj šokujúce, či dokonca smutné, že v Nemecku, práve v Nemecku, s celou jeho históriou, je niečo také opäť možné. Že sa po ústave dá jednoducho takto šliapať, že sú ľudia diskriminovaní len preto, že majú inú vieru.

ĎAKUJEME.

Potvrďte svoju e-mailovú adresu. Do vašej e-mailovej schránky sme poslali odkaz.