Vyhrážali sa, že zabijú môjho otca

Volám sa Ivette. Môj otec bol Nemec, moja mama je Rakúšanka. Ako dieťa som vyrastala v Nemecku. Boli sme normálna nemecká rodina.

Život bol – každý deň sa dialo niečo spojené s diskrimináciou alebo s ľuďmi, ktorí nás chceli obťažovať len preto, že sme boli scientológovia.

Viem, že moja sestra raz išla s kamarátkou von, zajazdiť si na koni. V dedine boli deti, ktoré do nich hádzali kamene, pretože boli scientologičky. Jedného dňa som išla do školy, myslím, že som mala šesť alebo sedem rokov, a v kríkoch pri príjazdovej ceste k našej škole boli novinári a kameramani. Stáli tam, aby mohli vyskočiť a natočiť nás, deti, aby mohli v televízii niečo povedať o našej škole, pretože sme boli scientológovia. Nebolo však o čom hovoriť. Boli sme len obyčajné deti, ktoré chodili do školy. Takže takéto veci sa diali neustále.

Pamätám si, že keď som mala päť alebo šesť rokov, v tom čase nám domov telefonovali ľudia. Ľudia volali a vyhrážali sa mi, že zabijú môjho otca. Takže si predstavte, že máte šesťročné dieťa, ktoré zdvihne telefón, a niekto vám povie, povie tomu dieťaťu, že príde a zabije vášho otca. A bolo to len preto, že bol scientológ. A to všetko bola jednoducho diskriminácia namierená proti nám a nášmu náboženstvu.

A načo to všetko bolo? Na nič. Absolútne na nič.