Ohrozili moje živobytie

Volám sa Herbert a teraz mám 63 rokov. Vyrastal som tu v Ergenzingene, chodil som tu do školy, vyučil som sa za technika vykurovania a vetrania, potom aj za inštalatéra plynu a vody a neskôr som so svojím strýkom založil firmu.

A v tom čase som sa začal venovať aj Scientology. Potom sa to dozvedeli aj vo firme. A bolo to naozaj veľmi ťažké obdobie, pretože ľudia sa na vás takmer prestali pozerať. Človek bol takmer ako vyvrheľ. Potom to pokračovalo tak, že som prišiel o prácu. Na chvíľu sa mi rúcal svet. „Čo teraz urobím?“ Postavil som si dom. Naša prvá dcéra už bola na svete, druhé dieťa bolo na ceste. “Čo mám robiť?” A práve vtedy som sa rozhodol, že naozaj začnem podnikať na vlastnú päsť.

A v tom čase, keď som práve začal podnikať, sa zrazu ozvalo vedenie banky a dohodlo si so mnou stretnutie. Prišli ku mne domov, sadli si k jedálenskému stolu a povedali mi: „Herbert, keďže ste scientológ, už vám nemôžeme viesť účet.“

Dôsledkom teda bolo, že všetky úvery mali byť zrušené a ja som už nemal mať bankový účet.

Potom sme sa snažili zostať v kontakte s našimi príbuznými. Tomu sa veľmi vyhýbali. Dalo by sa povedať, že nám zrušili pozvania na svadby – po pozvánke prišiel list, v ktorom sa písalo, že áno, pokiaľ sme v Scientology, nechcú, aby sme sa zúčastnili na svadbe. A celé to vyvrcholilo pokusom o vydieranie. Teda buď odídem zo Scientology, alebo ma dajú poslať do väzenia. A potom širšia rodina usporiadala tlačovú konferenciu.

A zašlo to až tak ďaleko, že ma v tlači menovite uviedli ako člena Scientology a tvrdili, že som si odvtedy narobil veľa dlhov a že moja rodina je úplne zúfalá. Také bolo toto vyhlásenie. Potom som, musím dodať, zažaloval noviny, pretože mi tento článok spôsobil ujmu. Naozaj by som nikomu neprial niečo také zažiť. A skutočne vyrastať na krásnom mieste, poznať tam ľudí, a zrazu sa k vám rôzni ľudia začnú správať naozaj zlomyseľne. Je to nepochopiteľné, a to len preto, že sme členmi Scientology.